Štefan-Wolf Slameníkov
Krvavá štiavnická štreka
Očití svedkovia transportu sa báli rozpovedať, čo videli. Rušňovodiči, kuriči, bachtári, lampári, návestiari, rampári mlčali. O ničom nevedia. Oni len robili, čo im kázali ich vedúci. Ani výpravcovia vlakov nič nevedeli. Báli sa o seba. Kto potrebuje ešte vzduch? pýtal sa poddôstojník. Asi štrnástim mužom a chlapcom rozkázal vystúpiť a dal ich odviesť do skladišťa. Prv ako odišiel za nimi, na vozni zavreli dvere. Zo skladišťa bolo počuť výstrely z pištole. Medzitým v ďalšom nákladnom vozni zosilnilo kvílenie. Bolo v ňom okrem obyvateľov Veľkého Poľa a Píly aj niekoľko Nemcov zo Žarnovice a zo Sandrika, medzi nimi i jedna žena s dcérou. Už pri príchode do Banskej Štiavnice ležalo na dlážke vozňa niekoľko mŕtvych, ležali tam aj ľudia v bezvedomí a ostatní stúpali po nich. Chlapi si trhali šaty zo seba ako pominutí. Silou zúfalstva sa im podarilo vytlačiť dvere. Mŕtvolu dievčaťa zo Sandrikov posunuli do otvoru, keďže ležala najbližšie. Stráž sa usilovala dvere zatvoriť, no nedarilo sa jej, lebo zabraňovalo tomu telo mŕtvoly. Od tragédie prešlo viac než sedemdesiat rokov. Opísal som osudy dvoch mne blízkych ľudí. Obaja sú už nebohí. Obaja mali zahynúť pri likvidácii obyvateľov obcí stredného Slovenska nemeckej národnosti v roku 1944, tri týždne po vypuknutí Povstania. Jeden predsa zázrakom prežil. Za internovanie a presun vlaku zo Žarnovice do Banskej Štiavnice a hrôzy po celé štyri dni transportu zodpovedal 6. novobanský partizánsky oddiel Za slobodu Slovanov. Očití svedkovia transportu sa báli rozpovedať, čo videli. Krvavý masaker na štiavnickej stanici videl (dnes asi posledný) očitý svedok, ktorý nechce byť menovaný. Za revu, streľby, stonu, huriavku sa zobudil. Vyšiel na povalu. Cez vystrčenú krytinu mal stanicu na očiach. Reflektory a ohne, povely veliteľov. Ryk strieľaných. Druhý deň, keď partizáni odpratali živých i mŕtvych z očí cestujúcich, prechádzal miestami, pozoroval stopy tragédie. Rozstrieľaný vagón zatlačili za posledné sklady. Videl množstvo krvi, šatstva a kopy piesku a uhlia na prekrytie krvavých stôp...
Očití svedkovia transportu sa báli rozpovedať, čo videli. Rušňovodiči, kuriči, bachtári, lampári, návestiari, rampári mlčali. O ničom nevedia. Oni len robili, čo im kázali ich vedúci. Ani výpravcovia vlakov nič nevedeli. Báli sa o seba. Kto potrebuje ešte vzduch? pýtal sa poddôstojník. Asi štrnástim mužom a chlapcom rozkázal vystúpiť a dal ich odviesť do skladišťa. Prv ako odišiel za nimi, na vozni zavreli dvere. Zo skladišťa bolo počuť výstrely z pištole. Medzitým v ďalšom nákladnom vozni zosilnilo kvílenie. Bolo v ňom okrem obyvateľov Veľkého Poľa a Píly aj niekoľko Nemcov zo Žarnovice a zo Sandrika, medzi nimi i jedna žena s dcérou. Už pri príchode do Banskej Štiavnice ležalo na dlážke vozňa niekoľko mŕtvych, ležali tam aj ľudia v bezvedomí a ostatní stúpali po nich. Chlapi si trhali šaty zo seba ako pominutí. Silou zúfalstva sa im podarilo vytlačiť dvere. Mŕtvolu dievčaťa zo Sandrikov posunuli do otvoru, keďže ležala najbližšie. Stráž sa usilovala dvere zatvoriť, no nedarilo sa jej, lebo zabraňovalo tomu telo mŕtvoly. Od tragédie prešlo viac než sedemdesiat rokov. Opísal som osudy dvoch mne blízkych ľudí. Obaja sú už nebohí. Obaja mali zahynúť pri likvidácii obyvateľov obcí stredného Slovenska nemeckej národnosti v roku 1944, tri týždne po vypuknutí Povstania. Jeden predsa zázrakom prežil. Za internovanie a presun vlaku zo Žarnovice do Banskej Štiavnice a hrôzy po celé štyri dni transportu zodpovedal 6. novobanský partizánsky oddiel Za slobodu Slovanov. Očití svedkovia transportu sa báli rozpovedať, čo videli. Krvavý masaker na štiavnickej stanici videl (dnes asi posledný) očitý svedok, ktorý nechce byť menovaný. Za revu, streľby, stonu, huriavku sa zobudil. Vyšiel na povalu. Cez vystrčenú krytinu mal stanicu na očiach. Reflektory a ohne, povely veliteľov. Ryk strieľaných. Druhý deň, keď partizáni odpratali živých i mŕtvych z očí cestujúcich, prechádzal miestami, pozoroval stopy tragédie. Rozstrieľaný vagón zatlačili za posledné sklady. Videl množstvo krvi, šatstva a kopy piesku a uhlia na prekrytie krvavých stôp...
Jazyk | slovenský |
Vydavateľ | guidemedia etc |
Rok vydania | 2018 |
Počet strán | 116 |
Typ viazania | brožovaná |
Hmotnosť (g) | 148 g |
Rozmery (š-v-h) | 205x135 |
EAN | 9788088021117 |
Dodacia doba | nedostupné |