Vo Svätej noci k Veľkej noci

Pravé svetlo prišlo na svet... A svetlo vo tmách svieti a tmy ho neprijali (Jn r, 9.4-5). Akoby nám Ján svojím Prológom túžil prerozprávať osud uboleného Jóba, ktorý volá: Svetlo je opäť bližšie áko vo tmách som si lôžko pripravil (Jób 17,12-13). Kristovo ponorenie sa do tmy v tomto duchu pripomína „Podobenstvo o svadbe kráľovho syna“: Keď sa svadobná sieň naplnila hosťami, kráľ tam zbadal človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu... Tu kráľ povedal sluhom: „Zviažte mu (gr. Är)cravTL<;- désantes) nohy Í ruky a vyhoďte ho von do “ (Mt 22,10-11.13). * Ak by sme si tieto slová dovolili premietnuť »na Svetlo zostupujúce do temnoty z Jánovho Prológu a následne i na moment ukrižovania, keď bol svet vskutku zahalený do tmy (porov. Mt 27, 45), ľahko by sme v mužovi vyhodenom von do hustej noci mohli spoznať spasiteľný údel Ježiša Krista, ktorý sa vo svojej obeti sám postavil na naše miesto, a prijal náš trest. Podobne .ako strestaný svadobčan z podobenstva, rovnako aj náš P sôrjaav - edésan: Jn 18,12), vyhodený do ( 23,44), zvlečený zo svadobného odevu až zostal nahý na kríži (porov. Jn 19, 23), aby sme si my, zhromaždení v jeho Cirkvi, zaslúžili vstúpiť vo svadobnom odeve do svetla nebeských siení - na Baránkovu svadobnú hostinu! (porov.*Z/u 19,7-9).