Vražda na odpočívadle

Vražda Holanďanky a pokus o vraždu jej manžela zo strany dvoch Slovákov na rakúskom odpočívadle si svojím medzinárodným rozmerom získali v rokoch 1990 až 1992 pozornosť európskych médií. Autor David Púchovský preštudoval viac ako štyritisíc strán vyšetrovacieho spisu, niekoľko rokov si dopisoval s oboma odsúdenými a skontaktoval sa nielen so slovenskými pamätníkmi vyšetrovania a súdneho procesu, aby čitateľovi odhalil šokujúce okolnosti vraždy, ktorá nemala vo svojom čase obdobu. Ján Molnár a Ľubor Masár si ako prví Slováci v histórii vypočuli od ponovembrového súdu rozsudok: doživotie. Zámka bez kľúča v ich cele zacvakla po tom, čo sa stali súčasťou ľudskej tragédie, ktorá si v mnohom vyslúžila prívlastok naj. Tragédie, ktorá svojimi zvratmi, hrou osudu, maličkosťami, čiastkovými príbehmi, malichernosťami, svojou infantilnou pesničkou spievanou v predvečer vraždy a ďalšími čriepkami pripomína trilerový horor v podaní gýčového béčkového spracovania od slávneho režiséra Quentina Tarantina. Bohužiaľ, čisté zlo, horor, krv, utrpenie, zničené životy a hnus Vraždy na odpočívadle sú realitou.