Géza Dunajszky
Zaorané masové hroby
Autor nie je historik. Ako investigatívny novinár nabral odvahu a obzrel sa za tabuizovaný témami, ktoré od roku 1945 zaťažujú mierové spolunažívanie slovensko-maďarského a česko-maďarského národa. Autorov poľský pôvod – jeho pôvodné priezvisko Dunajewski – mu tiež pomohol priblížiť sa k téme objektívnym okom a vo svojej knihe uvádza masaker spáchaný všetkými Ordanmi 20. storočia. Medzi prvými píše o obetiach masakrov spáchaných maďarsko-poľským partizánskym tímom v domovine dolín Bódva a Slaná v zime 1944 a na jar 1945. Potom o krvavých akciách nemeckých protipratizánských oddielov s príslušníkmi slovenskej Hlinkovej gardy. Masakre pokračujú v horách Slovenska partizánmi vycvičených v Sovietskom zväze pod vedením sovietskych partizánskych veliteľov v období od marca 1944 do apríla 1945. Séria neslávnych činov pokračovala aj po 4. apríli 1945, keď členovia zvláštneho československého vojenského oddielu, oficiálne známeho ako Obranné spravodajstvo - OBS založené v Sovietskom zväze v januári 1945 – pod dohľadom sovietskych inštruktorov dorazili do Bratislavy. Aj po príchode vlády Edvarda Beneša pogromy OBS pokračovali, ale už bez sovietskych inštruktorov. OBS pod vedením Edvarda Beneša vykonalo a uskutočnilo akcie podľa jeho výzvy zverejnenej v dennej tlači: „Bude třeba...vylikvidovat zejména nekompromisně Němce v českých zemích a Maďary na Slovensku, jak se jen likvidace dá v zájmu jednotného národního státu Čech a Slovák provést“. (Staroměstské náměstí, 16. května 1945). O deň neskôr odznelo od iného člena vlády: „Vyčistit republiku celou a úplně od Nemce. To je příkaz chvíle pro každého z nás, to je dějinný úkol naší generace...Každý z nás musí pomoci v čistění vlasti. Také armáda musí pomoci“. Úryvok z prejavu Prokopa Drtinu, ktorý odznel 17. mája 1945 na kongrese Československej národnosocialistickej strany.Takto spáchané pogromy boli neskôr vyhlásené za vojnové tajomstvá. Tí, ktorí požadovali stíhanie páchateľov neľudských opatrení a masakrov, až do roku 1989 boli prenasledovaní a umlčaní tajnou službou Československa. Zamlčanie hriechov je síce dôvod, ale nie je ospravedlnenie nato, že česká a slovenská verejnosť málo vie o týchto strašných vojnových zločinoch. Národná pamäť je na druhej strane jediným nástrojom a silou, ktorá dokáže zastaviť opakovanie podobných udalostí, krvavých pogromov! Kniha sa zrodila s týmto zámerom.
Autor nie je historik. Ako investigatívny novinár nabral odvahu a obzrel sa za tabuizovaný témami, ktoré od roku 1945 zaťažujú mierové spolunažívanie slovensko-maďarského a česko-maďarského národa. Autorov poľský pôvod – jeho pôvodné priezvisko Dunajewski – mu tiež pomohol priblížiť sa k téme objektívnym okom a vo svojej knihe uvádza masaker spáchaný všetkými Ordanmi 20. storočia. Medzi prvými píše o obetiach masakrov spáchaných maďarsko-poľským partizánskym tímom v domovine dolín Bódva a Slaná v zime 1944 a na jar 1945. Potom o krvavých akciách nemeckých protipratizánských oddielov s príslušníkmi slovenskej Hlinkovej gardy. Masakre pokračujú v horách Slovenska partizánmi vycvičených v Sovietskom zväze pod vedením sovietskych partizánskych veliteľov v období od marca 1944 do apríla 1945. Séria neslávnych činov pokračovala aj po 4. apríli 1945, keď členovia zvláštneho československého vojenského oddielu, oficiálne známeho ako Obranné spravodajstvo - OBS založené v Sovietskom zväze v januári 1945 – pod dohľadom sovietskych inštruktorov dorazili do Bratislavy. Aj po príchode vlády Edvarda Beneša pogromy OBS pokračovali, ale už bez sovietskych inštruktorov. OBS pod vedením Edvarda Beneša vykonalo a uskutočnilo akcie podľa jeho výzvy zverejnenej v dennej tlači: „Bude třeba...vylikvidovat zejména nekompromisně Němce v českých zemích a Maďary na Slovensku, jak se jen likvidace dá v zájmu jednotného národního státu Čech a Slovák provést“. (Staroměstské náměstí, 16. května 1945). O deň neskôr odznelo od iného člena vlády: „Vyčistit republiku celou a úplně od Nemce. To je příkaz chvíle pro každého z nás, to je dějinný úkol naší generace...Každý z nás musí pomoci v čistění vlasti. Také armáda musí pomoci“. Úryvok z prejavu Prokopa Drtinu, ktorý odznel 17. mája 1945 na kongrese Československej národnosocialistickej strany.Takto spáchané pogromy boli neskôr vyhlásené za vojnové tajomstvá. Tí, ktorí požadovali stíhanie páchateľov neľudských opatrení a masakrov, až do roku 1989 boli prenasledovaní a umlčaní tajnou službou Československa. Zamlčanie hriechov je síce dôvod, ale nie je ospravedlnenie nato, že česká a slovenská verejnosť málo vie o týchto strašných vojnových zločinoch. Národná pamäť je na druhej strane jediným nástrojom a silou, ktorá dokáže zastaviť opakovanie podobných udalostí, krvavých pogromov! Kniha sa zrodila s týmto zámerom.
Jazyk | český |
Vydavateľ | OZ Petržalka-Engerau-Ligetfalu polgári társulás |
Rok vydania | 2022 |
Počet strán | 230 |
Typ viazania | Paperback |
Hmotnosť (g) | 310 g |
Rozmery (š-v-h) | 210x147 |
EAN | 9788097262235 |
Dodacia doba | nedostupné |