Žiadne umenie

Žiadne umenie po viac ako dvoch desaťročiach nadväzuje na román o matkinom umieraní Pomocné slovesá srdca; tentoraz je to kniha vzkriesenej matky, matky, ktorá pozná pravidlo postavenia mimo hry, a ktorej jazyk, akým sa definuje vzťah k svetu, je jazyk futbalu. Syn, ale aj všetko a všetci ostatní môžu existovať iba vo vzťahu k tomuto materinskému/materskému futbalovému jazyku. Ak čitateľ hľadá v Esterházyho románe líniu „rodinnej histórie“, nájde ju – v jemne napísaných hladkých príbehoch. Ak chce emócie, nájde aj tie: platonickú lásku, manželskú lásku plnú nežnosti, materskú, ale i otcovskú. Nebude sklamaný ani ten, kto sa zaujíma o esterházyovský sebareflexívny textový svet (problém, kde sa začína a kde končí spisovateľ?). Je tu irónia, krása, história, otec, stará mama, teta, strýko, matka, život a smrť, a predovšetkým smrť, ale opísaná naozaj majstrovsky.