Po dlhom mlčaní

Etela Farkašová vo svojej najnovšej próze skúma vzťah dcéry k matke, resp. matky k dcére. Fascinujúcou mikrokresbou odkrýva netušené rozmery vzťahu pokladaného spravidla za bezproblémový. Listy (matke) sprítomňujú veľmi aktuálnu tému hlbokej opustenosti vo vzťahu s (biologicky) najbližším človekom a večnú túžbu po niekom, "kto by mi mohol dobre rozumieť, a predsa by som to nebola ja".