Opretá o ticho

„… obrat (možno dočasný) k poetickým textom bol aj pre mňa samotnú prekvapením, odrazu som mala pocit, že je okolo mňa a aj vo mne priveľa slov: priveľmi hustých, hlučných, zviazaných s priveľmi jednoznačnými príbehmi; zažiadal sa mi vzdušnejší príchylok utváraný (iba?) zo stíšených metafor, ľahkodychých náznakov, z krehkých, a predsa (dúfam) aj koncentrovaných skíc okamihu, pocitu, zážitku, nálady…, tak začali vznikať prvé texty, ktoré by niekto mohol nazvať aj básňami…“