Mŕtve kvety medzi živými - (Štyridsaťpäť neliterárnych a literárnych úvah)

V súbore textov esejistického charakteru sa prirodzeným spôsobom prejavuje autorovo profesijné zameranie (básnik, prekladateľ, vydavateľ, lektor slovenského jazyka v zahraničí). Autor sa nezriedka vyjadruje k závažným, niekedy dokonca tým najvážnejším kultúrno-spoločenským otázkam na hranici života a smrti, zo spôsobu podania je však zrejmé, že sa tak deje až po tom, čo si k hodnotenému javu vytvoril nielen určitý názor, ale aj vzťah. To, o čom píše, nechápe iba ako objektívny jav a priestor na chladne vecnú argumentáciu, ale aj ako príležitosť prejaviť svoj osobný postoj. Úvahy na jednej strane charakterizuje pevné presvedčenie, na druhej strane prejavy jemnosti, opatrne formulovanej citlivosti voči predmetu. V konečnom dôsledku dokážu tieto analýzy vyvolať až akúsi dôvernú atmosféru. Táto skutočnosť vyniká o to viac, že pri ich čítaní sa pohybujeme v rozsiahlom geografickom priestore rámcovanom na jednej strane severoamerickým kontinentom s metropolou kanadského Toronta, na druhej strane európskymi metropolami (Varšava, Minsk) alebo v komornom prostredí Spiša. Je zrejmé, že literatúra, poézia a umenie nie sú pre autora iba objektom profesijného záujmu, ale predstavujú čosi, bez čoho si svoj život nevie predstaviť.