Cudzie dcéry

Príbeh o slovenskej rodine Bukovských, ktorej členov osud odvial do všetkých kútov sveta, je vyrozprávaný z pohľadu Narcisy, Jazmíny, Kamily a ich priateľky Evy. Rozprávanie zahŕňa veľké a malé politické udalosti vtedajšieho Československa: Pražská jar a obdobie normalizácie, nežná revolúcia, ale aj korupcia a uprednostňovanie pri prideľovaní pracovných miest a prijímaní na vysoké školy. Medzi matkou a štyrmi dcérami vznikajú konflikty, ktoré trvajú celé roky. Matka od nich priveľa požaduje, nikdy ich nepochváli, zaťahuje ich a ich priateľku do rozličných intríg. V pozadí všetkého sa dá tušiť rodinné tajomstvo, ktoré rodinu vážne zaťažuje a odhalí sa až po mnohých rokoch. O zvyšok sa postará socializmus. Systém rozdúchava nedôveru medzi jednotlivcami, vyžaduje kolektívy, ktoré však nefungujú. Rodina sa rozpadáva: Narcisa hneď v roku 1968 emigruje do Ameriky, Jazmína o rok neskôr do Rakúska, Eva sa pre emigráciu do Rakúska rozhodne v roku 1976. Zoznámime sa s príbehom Narcisy, ktorá z materiálneho hľadiska dosiahne v Amerike všetko, no napriek tomu ochorie z túžby po domove. Jazmína odláka Eve rakúskeho snúbenca, odíde do Viedne a vydá sa zaňho. Z nádejnej klaviristky sa stane dvojnásobná matka a učiteľka hudby. Najmladšia Kamila sa vydá za Slováka a ostane v Bratislave, zmieri sa s režimom a naučí sa, ako z neho vyťažiť čo najviac. Eva, ktorá prechádza klasickou cestou utečeneckého tábora v Traiskirchene, píše reportáže o vtedajšom východnom bloku do rakúskych novín. Počas náhodnej návštevy Bratislavy Eva objaví v novinách oznámenia o úmrtiach – dozvie sa, že najmladšia z troch sestier tragicky zahynula. Eva pozbiera všetku svoju odvahu a vyberie sa za Kamilinými rodičmi, aby sa dozvedela, čo sa stalo. Z nemeckého originálu Die Töchter der Róza Bukovská (Druck–und Verlagsgesellschaft mbH, St Polten – Salzburg 2006) preložila Antónia Revajová. Preklad vznikol v spolupráci so Zdenkou Beckerovou.