Vtáčia legenda

Dedka Stehlíka a jeho vnuka Martina Straku fascinuje vtáčí svet. Nečudo, veď majú vtáčie mená... Hádam aj preto si počas letu do Edinburghu krátia chvíľu tým, že o ňom vymýšľajú príbeh: príbeh o harpyi kráľovskej, orlovi, ktorý sa stane kráľom všetkých vtákov; o odvážnom kohútovi Pedrovi, ktorý proti nepriateľskej líške zmobilizuje slepačiu armádu... a o podmanivej sile rozprávania, ktoré sa stane legendou. Úryvok: Kráľ Harpya si všimol, že v jeho ríši vzrastá akýsi nepokoj. Zovšadiaľ doliehali znepokojené hlasy poddaných. ,Čo sa to deje v mojom kráľovstve?! zvolal. ,Vzbura! Povstanie! Revolta! rozohnil sa a naježil perie. ,V tom bude mať pazúry kondor, ktorého som porazil v boji o trón! V zárodku potlačiť akýkoľvek prejav odporu! Kráľovskí špióni sa rozleteli na všetky strany sveta. Ostrým zrakom skenovali celú krajinu, aby zistili, kde je ohnisko vzbury. ... Orlí zvedovia leteli s naširoko roztiahnutými krídlami nad vtáčím územím, ale nič podozrivé nevideli. ... Špehúni sa vrátili na kráľovský dvor a hlásili: ,Vládca Harpya, vašej vláde nehrozí nijaké nebezpečenstvo. Nik nás neohrozuje. Nevideli sme ani najmenšiu stopu po nespokojnosti a vzbure. ,To je zvláštne, zachmúril sa Harpya. ,Cítim v krídlach, že sa niečo chystá. Vtedy predstúpil pred neho hadiarkrátkoprstý, najskúsenejší vyzvedač z jeho letky, a podal hlásenie: ,Vaše orlovstvo, je pravda, že sme zachytili isté znepokojenie, ale je to taká malichernosť, že vás ňou ani nechceme obťažovať.