Zlatá voda

Čitateľ je od prvých stránok vtiahnutý do deja, v ktorom autor, investigatívny novinár, odkrýva kauzy, ktoré sa na slovenskej politickej scéne zjavili hneď po „zamatovom“ prevrate v roku 1989: vlakovú lúpež a „profesora zločinu“, ako ho nazvali médiá; tragickú autohaváriu Alexandra Dubčeka, kde autor nastoľuje otázku, či išlo skutočne o nehodu; ďalej prípad Percheron o podivnej snahe cudzieho kapitálu ovládnuť slovenský tranzit plynu, ale i ďalšie. Hlavný protagonista románu sa vyberie aj do vojnou zmietanej Juhoslávie, aby získal svedectvo o bratovražednej občianskej vojne. Základ všetkých spomínaných kauz je reálny, čo však autorovi nebráni, aby do príbehu vnášal aj fikciu. Novinár Ján Eugen nie je nijaký papierový hrdina, ale človek z mäsa a kostí, ktorý si užíva život naplno: s jeho pôžitkami, ale i prehrami či nešťastiami. Druhou líniou románu je preto súkromný život protagonistu, konkrétne jeho vzťah k ženám, ktoré miluje a zároveň zrádza. Láska dominuje v celom románe, no najkrajší vzťah asi nachádzame v dramatickom ľúbostnom príbehu o Konvalinke, ktorý má znaky tajomstva a takmer detektívne rozuzlenie. V tejto osobnej línii sa autor však dokázal vyhnúť tomu, k čomu takéto spovede v literatúre zvádzajú – k sentimentalite, falošnému pátosu a sebaľútosti.