Vojna nemá ženskú tvár

Kniha Vojna nemá ženskú tvár najčerstvejšej držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič vychádza v slovenskom preklade už druhý raz. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny. Svetlana Alexijevič pátra po inej tvári vojny. Nezaujímajú ju medaily a rady a vyznamenania, v pamätiach stoviek žien, ktoré zažili vojnu ako jej priame účastníčky so zbraňou v ruke, loví to, čo je neprenosné, to najosobnejšie – zážitky, ktoré utkveli na kožiach vojačiek i zdravotníčok, zážitky, ktorých sa nemožno zbaviť, nemožno ich vytesniť z pamäti, ani zo snov. Hrôza vojny sa v dokumentárnej koláži Svetlany Alexijevič strieda s prekvapujúcou ľudskosťou a odkrýva tak celkom inú tvár vojny, tvár, ktorú by sme v kusých kapitolách učebníc dejepisu hľadali len márne. “Za vlasť! Hitler nesmie dobyť Moskvu! Keď vybojujeme mier, už nikdy nebude nenávisť. Len vydržať! Vysilená frontová sestrička sa plazí po zamrznutej zemi k ranenému; zomierajúcemu vojakovi daruje posledné poláskanie. A v zákope sa zrazu zaskvie živé ľudské srdce. Bola som taká mladá a pekná. Zaznieva chór hlasov frontových žien, ich skrvavené city, rozstrieľané myšlienky. Táto kniha nie je o nalinkovanom sovietskom hrdinstve. Je to necenzurovaná oral history, subverzívna literatúra o ženskej bolesti i archaickej sile. Ak chceme spoznať smrteľnú diagnózu menom vojna, musíme čítať Svetlanu Alexijevič.” Irena Brežná