Spoveď opatrovateľky

Najúžasnejšie príbehy píše sám život… Ostala som stáť uprostred tvrdej reality a pokúšala sa nájsť smer – akýkoľvek. Nevyhnutnosť ma prinútila zaťať zuby, rozlúčiť sa s istotou a nastúpiť do vlaku, medzi tisícky ostatných. Som opatrovateľka a žijem dvojaký život. V tých spletitých situáciách som poznala samu seba, prekročila vlastné hranice a učila sa pokore za pochodu. Práca šľachtí, no byť opatrovateľkou je poslaním a vyžaduje si oveľa viac. Toto je môj príbeh, vnútorná premena a poznanie. Prežila som dni, ktoré kropili slzy i smiech, dni, ktoré mi vzali i dali, chvíle, ktoré mali zmysel. Tam vonku ma čakala samota a sebaľútosť, túžba po domove, deťoch a strach, obavy z toho, že zlyhám, že neznesiem ten príval emócií, že sa jednoducho zbláznim a totálne vyhorím. Zvládla som to, ako mnoho iných, skvelých a silných ľudí. Spoznala som starobu, jej zákulisie a predovšetkým si môžem hrdo povedať. Vážení, dokázala som to! Mám odreté uši a dušu, no smiech a zmysel pre humor, láska v srdci,boli a sú mojimi opratami! Keď chceš brať, musíš dať!